V živote dieťaťa, ale aj v živote rodičov, je dôležitým medzníkom jeho samostatné spanie v detskej izbe vo svojej posteli. Sú deti, ktorým sa to podarí okamžite bez väčších problémom. No sú deti, s ktorými sa rodičia riadne potrápia, kým ich to naučia.
Moja vlastná skúsenosť: máme syna, ktorý sa budil do 18 mesiacov viackrát behom noci a do toho času bol aj dojčený. Akonáhle prespal celú noc (cca mal 20 mesiacov) dali sme ho s manželom do svojej detskej izby. Od svojho narodenia spával v postieľke a tak sme ho aj s tou postieľkou presťahovali. A keďže prespal celú noc bolo mu jedno, či spí s nami v spálni, alebo so svojej izbičke.
Keďže sme čakali druhé dieťatko, vedeli sme, že čoskoro budeme postieľku potrebovať. Nechceli sme, aby mal pocit, že mu prichádzajúca sestrička jeho milovanú postieľku ukradla. Cca 3 mesiace pred termínom pôrodu sme postieľku odložili a začal spávať vo svojej veľkej posteli. Chodili sme si k nemu ľahnúť, kým nezaspí. Odišli sme a on pokojne spinkal celú noc bez problémov.
Áno, raz za čas sa zobudil a pribehol nad ránom k nám do spálne, no časom aj toto prestalo – hlavne po narodení dcéry, ktorá ho budila, ak náhodou spal s nami v spálni a to mu vadilo. Tak sa zobral a odišiel do svojej postele.
Po mojom príbehu si asi hovoríte: „šťastní rodičia, ako hladko sa vám to podarilo“. Nie vždy je to takéto jednoduché a tak tu je pár zásad, ktoré je potrebné dodržať, keď sa chystáte svoje dieťa naučiť spať vo svojej posteli v detskej izbe:
Nevyčítajte si to
Niekedy môžete mať pocit, že ste „krkavčí“ rodičia, ak chcete svojej dieťa dať do svojej izby. Uvedomte si, že nie, nie ste. Je to úplne normálne, že dieťa prišlo do veku, kedy aj ono sa potrebuje naučiť samostatnosti, potrebuje svoj priestor a vy s manželom tiež potrebujete svoj priestor na spoločné fungovanie, na svoj intímny život.
Správne načasovanie
Najčastejšie sa rodičia rozhodnú pre tento krok okolo 3 rokov života dieťaťa. Je to však veľmi individuálne. Treba si však uvedomiť, že pre dieťa to bude znamenať istú psychickú záťaž – možno strach z tmy, pocit bezpečia je narušený, … Zvoľte si čas, keby prežívate v rodine pokojné obdobie. Nespájajte to s nástupom do škôlky (už samotná škôlka je pre dieťa stresujúca), ani s príchodom nového súrodenca (dieťa bude mať pocit, že ho odsúvate na druhú koľaj a už nie je pre vás dôležité). Nezačínajte s tým, ak má dieťa zdravotné problémy. Ideálny je napr. čas prázdnin.
Detská izba – útulné miesto, dieťa je jeho majiteľom
Pre každé dieťa je veľmi dôležité, aby sa v priestore, v ktorom má spať cítilo bezpečne, spokojne, aby sa mu to miesto páčilo. A tým nemyslím len dobrú posteľ a kvalitný matrac.
Aj samotná izba v ktorej dieťa spí, má byť miestom, kam chodí rád nielen spať, ale sa aj hrať. Ak zariaďujete detskú izbu dovoľte mu, aby vám pomohlo s výberom farby stien, nábytkom, záclon, prikrývok, alebo aspoň s výberom posteľnej bielizne. Dieťaťu tým urobíte veľkú radosť.
Deťom pomôže, ak svoju izbu dobre poznajú. Chodia sa do nej hrávať, trávia tam svoj čas i čas s vami. Oveľa ľahšia tam pôjdu aj spať. Môžete vyskúšať najskôr obedný a postupne aj nočný spánok v jeho detskej izbe.
Obľúbený spoločník
Niekto by mohol namietať, že hračky do postele nepatria. Opak je však pravdou. Ak má dieťa obľúbeného plyšáka, nech s ním kľudne ide spať. „Spinkáčik“ je obľúbený kamarát na zaspávanie. Podobne ako vankúšik. Ak ich má viac, nevadí. Veď keď dieťa zaspí, posteľ mu môžete upratať a ponechať len jedného.
Pocit istoty
Deti sa často boja tmy a samoty. Dohodnite sa s nimi, že im necháte pootvorené dvere. Budete tak počuť, ak dieťa bude mať problém a bude vás volať. Nechajte mu svietiť (aspoň kým nezaspí) svetlo na chodbe, príp. malú lampičku. Rodičia často siahnu aj po fosforujúcich nálepkách na stenu. Trh ponúka široký výber.
Rituál musí byť
Majte svoj večerný program, ktorý dodržujte každý večer – večera, hygiena, večerníček, čítanie knihy, objatie, uloženie do postele. Časové nadstavenie musí byť jeho dôležitou súčasťou.
Dôslednosť, trpezlivosť, motivácia
Deti sú vynaliezavé. Často nájdu aj niekoľko argumentov, prečo nemôžu ísť ešte spať, prečo nemôžu spať vo svojej izbe,… Budú vás prosiť, prehovárať. Keď majú spať budú hladné, budú chcieť ísť cikať, hoci boli päť minút pred tým. Vyzbrojte sa trpezlivosťou, nekričte, nebuďte nervózny a trvajte na svojom, vysvetľujte. Dieťa sa to raz naučí. Často pomôže objatie, pohladenie, či zaspávanie po vašom boku, ale v jeho posteli.
Do postele patrí unavené dieťa
Ak dieťa bolo na dlhej prechádzke, na ihrisku je zdravo unavené. Potom už len večera, sprcha a šup do postele. Ak dieťa ide spať rozjašené, vyspaté, tak začne vymýšľať a zaspávanie bude nekonečné.